Dievčatá moje! Rok nám ubehol ako voda a vás nikde! Kde sa ten autobus tak dlho mota? Presne pred rokom som sa tešila v pôrodnici z malého cervicka a dnes je z neho už o dosť väčší cervicek! Lezie mi tu hore dole, sem tam zakričí to svoje obľúbené "mama" a mne vtedy srdce poskoči šťastím a radosťou. Len škoda, že tie koláčiky, čo som mala pre vás nachystane, sme zjedli! Ale nebojte sa, ak sa ten autobus konečne vráti na správnu cestu, ja Vám upečiem čerstvé! Ak potrebujete, poziciam Vám aj GPS! :) dúfam, že v lete už niečo zorganizujeme, nejakú grilovačku, alebo guláš párty!
Nepočítam koľkýkrát, každý raz je iný, každý je raz je to akoby prvýkrát...akoby sa nikdy neminula chuť, láska, viera a nádej, že tento svet sme schopní urobiť lepším 
