Ako Danko čižmy pre Mikuláša chystal , alebo keď dieťa na slovo poslucha

Vcera vecer t.j. pred Mikulasom som potrebovala este odbehnut a vybavit si par osobných veci, tak ostal Danko s ocom doma sam a ze teda to s nim zvladne. Samozrejme kontrola musi byt, tak som v urcitych intervaloch telefonicky kontrolovala situaciu. Ked mi Danko zahlasil, ze je uz teda v posteli, pytam sa ho ci si teda cizmicky umyl a na okno nachystal. Jej a on teda veru, ze na to zabudol , ale hned to ide napravit. Ked som v pokrocilu nocnu hodinu dorazila domov , v kuchyni na koberceku ma cakali Danielkove topanocky a pre istotu celkom 5 parov a jedna botaska naviac- asi vsetko, co v tej chvili nasiel v botniku, krasne vyumyvane, aaaaaaaaaale: jak zvonku , tak aj zvnutra . Hroza des, z ciziem som vyliava vodu, o snehulkach nehovoriac, botasky nekomentujem . Biely keberec v kupelni mal krasnu blatovu farbu a uplna pecka bola zablatena metlicka na smeti, uplne mokra pohodena v umyvadle, ktora asi sluzila ako kefka na vycistenie topánok.

Koberec som zhrnula a odniesla do pracovne.
Umyvadlo umyla, metlicku takisto.
Topánky a cizmy poukladala na krb , aby aspon trochu preschli.
pre istotu nasla este nejake tie topanocky - aby Mikulas mal kam polozit sladkosti.

Nadranom sa ma Danko v polospanku spytal: Mami a chodil uz Mikulas? , ja som si topanocky pekne umyl a pre istotu aj zvnutra, aby nesmrdeli.